Lacné chaty - romantické chalupy - typické slovenské drevenice - ubytovanie pri vode - luxusné ubytovanie na horách

   Zdravím verných slovenských turistov. Po prečítaní si príspevkov klientov vo vašom blogu nedá mi, aby som sa aj ja nepodelil so zážitkami z poslednej dovolenky. Dlho som si vyberal ubytovanie, lebo chaty čo máte v ponuke sú naozaj zaujímavé. Ja som si vybral chatu na Podbanskom a skutočne ma nesklamala. A okolie, poviem vám, to je raj pre cykloturistov.

   Tie naše krásne doliny sú niektoré doslova nekonečné, myslím keď ich máme prejsť pešo, ale previesť sa na bicykli do Kôprovej, Račkovej a Tichej doliny, to už hej. No a keď je k tomu ešte krásny jesenný deň, ako sa minulý rok vydaril v septembri nám, tak to nemá chybu. No a keď sme chceli ísť aj trošku za kultúrou, tak sme sa vybrali do skanzenu v Pribyline, potešili sme si dušu a oči krásnou ľudovou tvorbou a pri vstupe sme si kúpili aj košík na huby, keby náhodou.

   Náhoda priala, i keď sme sprvu nevedeli, či nie je zber zakázaný, ale pri pohľade na turistov, ktorí pristavili na kraji lesnej cesty svojho štvorkolesového tátoša, vyrukovali minimálne štyria a každý s košom, tak ten náš malý to bol ako lekvárový kopček na vrchole šišky. No na šťastie huby sme mohli zbierať až v deň odchodu a tak sme sa po celý týždeň mohli kochať krásnou prírodou.

   Na niektorých úsekoch už ale o krásnej prírode sa hovoriť nedá, hlavne tam, kde bol les zasiahnutý kalamitou. Ja som asi laik, ale nechápem, ako môžu naši lesníci nechať tieto polomy napospas. Veď tam okrem metrovej zeliny už nie je nič. No neviem či už neplatí vysádzanie škôlok a je jedno či to budú ihličnaté stromčeky alebo zmiešané s listnatými, ale nechať to napospas zeline, pňom stromov, no neviem. Ani si neviem predstaviť, koľko rokov bude trvať, kým tie korene zhnijú a kam až tá obrovská zelina porastie. Určite si niektorí ochranári povedia, že to je prirodzený ekotop, ako to oni volajú, ale pre nás laikov to je územie nikoho, zanedbané a špatné.

   Aby som nezabudol, ešte mi utkvela v mysli jedna vychádzka, ale na tú moja manželka nespomína s veľkým nadšením. Na bicykloch sme išli na koniec Kôprovej doliny popod Kriváň a odtiaľ pešo na Temnosmrečinové plesá. Počasie sa zrovna zbláznilo, začal fúkať severák a začalo snežiť. Zľadovatený terén nám dal trochu zabrať a na škodu bolo, že pri plesách bol silný vietor a ozaj sme nemali chuť tam postávať a obzerať okolie, ale zdolali sme to a určite sa tam ešte pozrieme. Výhodou je to, že sme mali pri odpočívadle zamknuté bicykle a celú 9 km Kôprovú dolinu sme hravo zvládli na spiatočnej ceste. Myslím 9 km jedným smerom.

   Na chate sa nám moc variť nechcelo a tak sme sa mohli prestravovať aj cestou a dalo sa celkom v intenciách našich dôchodcovských príjmov. Naše bicyklami otlačené zadky sme si išli vykurírovať do wellnes centra v hoteli Kriváň a na druhý deň hor sa do Tichej doliny a na jej konci po 12 km sme zasa odstavili naše dvojkolesové tátoše a vyliezli sme na Kasprov vrch. de bolo viac Poliakov, ako Slovákov. A viete prečo? Lebo z poľskej strany tam ide lanovka a je tam horská chata, reštaurácia. Cesta na Kasprov vrch a späť nám trvala 4 hodiny a spiatočnú cestu Tichou dolinou na bicykloch sme zvládli fakt hravo. Určite to bolo rýchlejšie, ako keby sme išli pešo. Kto sa na túto túru vyberie pešo môže prejsť z Tichej doliny do Kôprovej doliny cez Zabité sedlo s množstvom nádherných scenérií, ale to až nabudúce.

      Ak nám zdravie bude slúžiť, dúfajme, že sa na túto celodennú túru dostaneme a hlavne odhodláme. No a čo som chcel týmto všetkým povedať? Chcem sa aj ja poďakovať za profesionálny prístup vašej agentúry pri zabezpečení nášho ubytovania. V ponuke máte naozaj krásne chaty a naše Slovensko je tak krásne, že by bola škoda, aby sme ho nepoznali. Určite ešte chceme stráviť dovolenku na Slovensku a pri hľadaní ubytovania a voľby turistických trás sa ešte na vás obrátim.

Späť na zoznam článkov